Pohlavná sila

V každom dieťati je do puberty duch akoby odpojený od vonkajšieho sveta. Preto sa dieťa prejavuje iba duševne a telesne. Až keď pohlavne dozrieva, začne sa jeho duch spájať s hmotou, s vonkajším svetom, aby v ňom mohol aktívne pôsobiť. Lenže rozdiel medzi nehmotným duchom a hmotným svetom je taký veľký, že podľa zákona rovnorodosti by sa nemohol s ním spojiť. A predsa sa tak musí stať. Na Zemi existuje najjemnejšia sila, ktorá je zároveň najvyššou silou v hmotnosti - základná sila. V dôsledku svojej jemnosti je skoro rovnorodá duchu. Zvýšené vyžarovanie pohlavných orgánov v puberte vytvorí dráhu, po ktorej táto sila prichádza cez dušu až k duchu a zjednotí sa s ním na celý život. Keďže táto prístupová cesta vedie cez vyžarovanie pohlavných orgánov, hovoríme tejto sile - pohlavná sila.

Prejavuje sa ako túžba po láske, kráse, čistote a ideáloch. Zároveň sa v mladom človeku prebúdza dovtedy utlmený zákon - túžba po duchovnom poznaní, lebo duch sa chce aktívne prejavovať a vyvíjať. Tento zákon ho spája s večnosťou. Pomáha mu, aby v pozemských starostiach nezabudol na svoj pôvod, aby nestratil zo zreteľa cieľ, za ktorým prišiel na Zem. Podľa zákona rovnorodosti sa duch môže vzdelávať a rozvíjať iba duchovnými poznatkami a hlbokým citovým prežívaním.

Aby mohol mladý človek svoje ideály aj uskutočniť, pomáha mu v tom spojenie pohlavnej sily s hmotou, teda s realitou. Prirodzený priebeh spájania základnej sily s duchom sa prejavuje u mládeže väčšinou tak, že si začína uvedomovať klady a zápory svojho okolia, usiluje sa ho meniť a zdokonaľovať, v dobrom prípade aj seba. Zároveň, podľa zákona o doplnení celku, začína hľadať svoj protiklad - partnera. Ak u dvojice najprv vyklíčia duševné a duchovné sily a až potom príde k láskyplnému telesnému spojeniu, môže toto čisté vzplanutie “spáliť” veľkú časť ich negatívnej karmy a vytvoriť podmienky na harmonické spolužitie a pozitívny vývoj ducha.

Pohlavný styk a plodenie sú iba druhotným cieľom pohlavnej sily, ktorá sa od puberty bude prejavovať už stále, aj bez týchto funkcií. Preto s ich vyhasnutím pohlavná sila, čiže spojenie ducha so základnou silou, nezaniká.

Súčasná morálka žiaľ, odvádza prirodzený priebeh pohlavnej sily nesprávnym smerom, najmä u mladých, ešte neskúsených ľudí. Umelo nadhodnocuje význam pohlavného pudu a potrebu upokojovať ho čo najskôr a čo najviac, a to aj bez duševnej lásky. Tým sa pravý význam pohlavnej sily oslabil a zvrhol iba na zvierací pud. Častý sexuálny styk, striedanie partnerov a sebaukájanie zaviedli mladého človeka na vedľajšiu koľaj vývoja. Pohlavnú silu, ktorú mal telesne, duševne a duchovne zušľachtiť, premenil na nebezpečnú negatívnu silu, ktorá ho namiesto podpory obmedzuje vo vývoji a strháva nadol.

Pripútaním sa najmä na telesné, teda hmotné pôžitky sa človek odrezal od pomoci a inšpirácie vyšších bytostných, ktorí sa podľa zákona rovnorodosti už nemôžu s ním v takom stave spájať. Toto oddelenie sa od duchovných výšin má za následok nielen morálny a duchovný, ale aj kultúrny, hospodársky a spoločenský úpadok.

Nadmerne vystupňovanými vášňami sa človek napája podľa zákona rovnorodosti na nižších duchov, ktorí žijú na planétach pod úrovňou Zeme. Teda miesto spájania sa s vyššími duchmi sa človek spája s nižšími. Keby len to, ale zároveň priťahuje nižších duchov hore. Bez tohto umelo vytvoreného mostu by sa, podľa zákona tiaže a rovnorodosti, nikdy nemohli na Zem dostať. I keď sa všetci nevtelia, ostávajú v astráli a pôsobia na psychiku ľudí, vsugerujú im myšlienky na opakované orgie a sebaukájanie, lebo tieto pocity ich vyživujú. Platí to aj pre iné negatívne sklony ako fajčenie, alkohol, drogy a pod. obete si myslia, že je to ich vlastná túžba, keď majú potrebu ich uspokojiť. Človek miesto s dokonalými bytosťami sa spája s temnými duchmi, ktorí sú omnoho horší ako on sám.