Stvorení duchovia

V najvyššej úrovni duchovnej ríše, žijú tiež dokonalí duchovia, ale iného druhu ako vyvinutí. Na vývoj ducha nepotrebovali vstupovať do hmotnosti. Vďaka vyššej dokonalosti ich zárodku sa sformovali do ľudskej podoby okamžite a ešte aj vo vyššej úrovni. Preto sa nazývajú stvorení duchovia. Možno znie zavádzajúco hovoriť o vyššej a nižšej dokonalosti, lebo z hľadiska ľudských pojmov by mala byť len jedna dokonalosť. Vysvetlíme si najprv jej charakteristiku na duchoch v duchovných svetoch. Keď sa duchovné zárodky môžu sformovať ihneď v Duchovnej ríši, znamená to, že sú dokonalé, rovnorodé s dokonalým prostredím. Nedokonalé zárodky musia vstupovať do hmotnosti, ktorá je nedokonalá, teda im rovnorodá, aby sa vyvinuli a sformovali do dokonalej ľudskej osobnosti.

Dokonalý duch, i keď má slobodnú vôľu, si nikdy nevolí cestu pochybnosti, pokrivenia alebo zla. Jeho cítenie, prejavy a činy nie sú kolísaním medzi dobrom a zlom, lebo sú čisté a jasné. Nedokonalý duch si v dôsledku slobodnej vôle často volí aj pochybné cesty, lebo ich chce vyskúšať. Žiaľ, nie vždy sú pre neho poučením. Často ho odvedú od pravého cieľa, i keď si to sám neuvedomuje. Práve pre svoju nedokonalosť sa nemôžu duchovné zárodky ľudských duchov sformovať v duchovnej ríši, lebo zákon rovnorodosti to nepripustí. Nedokonalé sa môže vyvíjať len v nedokonalom prostredí - v hmote. Avšak po dokončení vývoja sa stane ľudský duch dokonalým. Dokonalosť má teda v duchovnom svete rôzne úrovne, stupne, v ktorých ešte existuje vývoj. Všetko v celom stvorení sa stále vyvíja v svojich hraniciach, lebo v ňom vládne zákon pohybu.

Podľa zákona rovnorodosti sa záporné vlastnosti v rodine tiež vykoreňujú v rovnorodom prostredí, priamo v nej, aj za cenu sporov a napätí medzi jej členmi. Medzi dokonalejšími ľuďmi by ich odstránenie nebolo trvalé. Bezkonfliktnosť ešte neznamená aj zmenu. V lepšom prostredí človek jednoducho nemá príležitosť prejaviť svoje negatíva, preto ostávajú iba potlačené a utlmené.

Stvorení duchovia majú v dôsledku svojej vyššej dokonalosti oproti vyvinutým duchom vedúce postavenie v celej duchovnej ríši. Podobne ako prastvorení bytostní sa dostali na vedúce miesta, lebo ich samočinné a okamžité sformovanie prezrádza vyššiu duchovnú kvalitu oproti ostatným. Rešpektovaním tohto zákona tu nemajú problém s autoritami, a preto tu vládne prirodzená úcta a oddanosť.

Stvorení a vyvinutí duchovia sú tie hierarchie, ktoré riadia a hodnotia naše činy a osudy na Zemi a s pomocou bytostných organizujú spravodlivé napĺňanie večných zákonov. Zákony preto pôsobia ako inteligentná sila, lebo ich v niektorých prípadoch riadi inteligencia duchov, inokedy sa uplatňujú samočinne - cez základnú silu. Inteligencia stvorených duchov sa nedá s pozemskou ani len porovnať. Je iba duchovná, bez účasti rozumu, čo jej dáva úplne iný rozlet a nepredstaviteľné schopnosti. Hmotnosť alebo Zem je oproti duchovným svetom to najúbohejšie miesto v stvorení, kde má duch stráviť iba určitú fázu vývoja. Nemá ju preto považovať za cieľovú, ale len za prestupnú stanicu.

Podľa plánu vývoja sa v určitej dobe zrelosti vtelí do najvyspelejšieho národa nejaký stvorený duch ako človek. Svojimi vyššími schopnosťami podporí duchovný vývoj okolia, ktorý bez tejto vyššej pomoci stagnoval a degeneroval.

V duchovnej ríši sa vedie Kniha života, kde je zapísaný pod duchovným menom každý duchovný zárodok, ktorý odchádza na púť do hmotnosti. Riadiaci duchovia sledujú jeho cesty a všemožne mu pomáhajú, aby nezablúdil v hmote a vrátil sa späť do raja ako zrelý duch.

Ako vidieť, náš život na Zemi nie je ponechaný len na nás samých. Máme nad sebou svojich “učiteľov”, “rodičov”, ktorí nás duchovne vedú a pomáhajú nám cez našich strážnych duchov, aby sme úspešne zavŕšili cieľ, za ktorým sme sa vybrali do hmoty - na Zem.