Túžba po duchovnom poznaní

V každom človeku sa začne už v mladosti prejavovať túžba po duchovnom poznaní formou nevysvetliteľného nepokoja a hľadania. Zmyslom tohto zákona je, aby človek duševne rástol a rozvíjal sa. Niektorí túto túžbu veľmi skoro udusia alebo zatlačia do úzadia ako niečo, čo je v praktickom živote nepoužiteľné a zbytočné. Iní jej zas vytýčia nesprávny smer. Týka sa to najmä mládeže a zbožňovania idolov – spevákov, hercov, športovcov. Tieto vzory ju skôr inšpirujú k pestovaniu márnivosti než k aktívnemu hľadaniu vyšších duchovných právd a k poznaniu zmyslu života.

Ďalší zas túžbu po krajšom a dokonalejšom svete, ktorá je prejavom tohto zákona, realizujú pohodlným spôsobom – únikom do iných svetov v stave zmeneného vedomia, pomocou drog alebo meditácií. Zahatávajú si tak cestu k poznaniu vyšších právd prirodzeným vývojom tu na Zemi.

Takzvaní „realisti" pretransformovali túto túžbu, tento nepokoj do honby za čisto pozemskými hodnotami – majetkom, postavením a zábavou. Napriek neustálemu uspokojovaniu pre nich najdôležitejších potrieb, chýba im pokoj a vyrovnanosť. Nenašli totiž ten pravý zmysel života, ku ktorému ich malo hľadanie doviesť – k poznaniu sveta a seba samého.

Späť