Zrelý duch
Počas mnohých pobytov na Zemi musel človek za drsných poveternostných a životných podmienok využívať maximálne svoje schopnosti a vlastnosti, aby prežil. Duša, ale aj duchovný zárodok sa museli viac namáhať, vyvinúť viac tepla, aby prenikli hrubým hmotným obalom - telom a mohli cezeň pôsobiť na svoje okolie a zdokonaľovať ho. Duchovný zárodok sa teda v chladnejšom a drsnejšom prostredí zaktivizoval. Musel si zvykať ovládať svoje telo podobne ako človek, ktorý si musí zvyknúť pracovať v hrubých gumených rukaviciach.
Možno niekoho napadne, prečo nemohol vývoj duše v jemnohmotnosti stačiť na to, aby sa duchovný zárodok vrátil do raja. Jednoducho preto, že jemnohmotný svet nebol dostatočne „drsný“, chladný a hmotný, aby maximálne prebudil driemajúce schopnosti duchovného zárodku. Na Zem, do hrubej hmotnosti však duchovný zárodok mohol vkročiť len po vývoji duše, aby prostredníctvom nej dokázal ovládnuť ťažké hmotné telo. Samotný duchovný zárodok by ním bez duše nielen že nepohol, ale by sa v ňom, podľa zákona rovnorodosti, ani neudržal. Veľká rozdielnosť jeho podstaty oproti hmote by ho vypudzovala von.
Ani duša nie je rovnorodým prostredníkom pre hmotné telo. Je príliš jemná, aby sa v ňom dokázala udržať. Preto malí bytostní, ktorí sa špecializujú na túto činnosť, vyrobia zo strednej hrubohmotnosti astrálne telo človeka. Tvorí spojovací článok medzi jemnohmotnou dušou, lebo je o niečo hrubšie, a hrubohmotným telom, lebo je zas jemnejšie. Po pozemskej smrti človeka vychádza astrálne telo z hmotného tela a rozkladá sa na pôvodné prvky v astráli. Má však dlhšiu životnosť ako hmotné telo. Keďže má podobu človeka, niektorí „citlivci“ ho dokážu vidieť duševným zrakom.
Po poslednom pobyte na Zemi, ktorý uplynie u každého človeka v inom čase, sa duchovný zárodok vyvinie v dokonalú osobnosť v ženskej alebo mužskej podobe. Po smrti tela kráča zrelý duch do svojho domova - do raja. V každej úrovni, ktorou prechádza - v jemnohmotnosti aj v bytostnej ríši - zanecháva svoje obaly, ktoré sa spália jeden za druhým pod silným vyžarovaním zrelého ducha.
Z čoho pochádza silné vyžarovanie ducha, ktoré spáli všetky duševné obaly? Keď nadobudne zdokonalený duch ľudskú podobu, má rozvíjať aj duševnú a duchovnú silu. Tá sa zoceľuje bojom s prekážkami a takisto uskutočňovaním duchovných právd v bežnom živote. Kto ich len číta a neprenesie ich do praxe, nezíska duchovnú silu, silné vyžarovanie, ktoré zničí duševné obaly.
Návrat ducha do duchovnej ríše, do raja, je spätý ešte s ďalším zdokonaľovaním za pomoci duchovného sprievodcu, ktorý vedie ducha na správne miesto. Pod vplyvom zákona spätného pôsobenia sa sprvu nevedomý duchovný zárodok vracia späť ako vedomý duch, odkiaľ vyšiel, lebo všetko sa v kruhu vracia. O tomto deji sa hovorí v podobenstve ako o „návrate strateného syna“.